Daniel CohnBendit Quo vadis Europa?

Daniel Cohn Bendit

V pondelok 18teho novembra sa uskutočnila ďalšia prednáška z cyklu o Európskej identite, kde vystúpil člen Európskeho parlamentu, pán Daniel Cohn Bendit, ktorý je zároveň spolupredsedom Európskej strany zelených. Toto podujatie je spoluorganizované Radou Európy a l’ENA, francúzskou Národnou školou administrácie.

Svoju reč začal odkazom na Európsku identitu cez jeho život, konkrétne rok narodenia: 1945. Ak by v tomto roku niekto povedal, že o 50 rokov nebudú existovať hranice a nebude existovať na nich ani žiadna francúzska a nemecká armáda a v Európe bude jedno spoločné občianstvo, nikto by mu neveril. V druhom rade hovoril o raste exstrémizmu v Európe v mnohých formách: náboženský, kultúrny, etnický, národný, a iný.

Čo však on považuje v tomto prípade za rozhodujúci faktor je človek sám o sebe ako jednotlivec. Jeho právo a možnosť si vybrať. Tiež hovoril o spoločnej kultúre a o tom, že nie je definovaná a je rozmanitá vo viacerých európskych krajinách. Avšak, základné hodnoty EÚ, a nás všetkých, sú obsiahnuté v článku 2 ZEÚ a práve tie vytvárajú našu kultúru. A v nich sa nenachádza odkaz na kresťanstvo. Je tam odkaz na spoločnú historickú identitu. V tomto ohľade vyjadril svoju podporu Turecku pre vstup do EÚ,najmä zo strategických dôvodov v budúcnosti, a tiež podotkol, že ani náboženstvo a ani kultúra nie sú obsiahnuté v Kopenhágskych Kritériách pre vstup do EÚ. Čo však pretrváva v Európe je silné vnímanie národného štátu. Vytvárame plány pre národy,pre jednotlivé štáty a pritom nemáme plán pre Európu. Kritizujeme rozpočet EÚ, ktorý je reálne 3x nižší než rozpočet Francúzska, hoci je určený pre 28 štátov.

Čo pokladá za potrebné, je nová koncepcia národného cítenie: povojnový internacionalismus, myslieť za hranice našich štátov. Pretože len podstata samotného národného presvedčenia je diskriminačná voči všetkým, ktorí majú inú národnosť. A to je predsa proti hodnotám obsiahnutým v zmluvách. Prečo občania v EÚ nie sú spokojní? Pretože realita v ktorej žijú je odlišná od tej v zmluvách. Nemusíme rozdeľovať politikov na pravicu a ľavicu, pretože Europtimizmus a Euroskepticizmus sú spoločné pre celé politické spektrum.

Dnes nám chybajú osobnosti a autority, ktoré by politiku viedli najmä vo všeobecnom záujme. Nakoniec po mnohých otázkach uzavrel, že už nemôžeme hovoriť o len národných identitách. Ľudia sa sťahujú, cestujú, zamilujú sa a bolo by náročné povedať, že niekto je len Francúz alebo len Nemec. A to dôvod, pre ktorý by sme si mali uvedomiť, že sme všetci Európania s európskou identitou.

Žofia Jakubová

Comments

comments