Eurovoľby 2014: tento krát je to iné

Za menej ako 12 týždňov bude mať 500 miliónov Európanov príležitosť vyjadriť svoj postoj k Európskej Únií a jej budúcemu smerovaniu prostredníctvom voľby 751 poslancov v jedinej priamo volenej a demokraticky formovanej inštitúcií EÚ. Na Slovensku, ktoré po ustanovujúcom zasadnutí v júli budú reprezentovať 13 novozvolení poslanci, sú však voľby do Európskeho Parlamentu v tieni tých prezidentských. Vyhliadky na vyššiu volebnú účasť preto nie sú moc ružové, a tak zostáva len dúfať, že sa Slováci opäť neocitnú na chvoste EÚ ako to bolo vo voľbách či už v roku 2004, keď k urnám prišlo len 16,97% oprávnených voličov alebo v roku 2009, keď poslancom dalo dôveru nelichotivých 19,64%.

 

Slovensko nanešťastie tiež patrí medzi pár výnimiek, kde nie je možné v eurovoľbách odvoliť zo zahraničia na ambasáde, poštou a ani cez internet. To je jeden z dôvodov prečo by tí, ktorí sa budú 24.mája nachádzať na území Slovenska a dosiahli vek 18 rokov, mali cítiť väčšiu zodpovednosť a prísť vyjadriť svoj názor. Hlavnou motiváciou by však malo byť to, že tento krát pôjde o veľa. Kompetencie parlamentu a oblasti, v ktorých rozhoduje spolu s Radou sú čoraz väčšie. Ak tento trend bude pokračovať, pre ďalšie smerovanie EÚ bude veľmi dôležité aký parlament bude rozhodovať. Tohto ročné voľby sú však iné predovšetkým preto, lebo od zavedenia Lisabonskej zmluvy Parlament po prvýkrát určí kto bude stáť na čele Európskej Komisie. Európske politické strany v súčasnosti predstavujú svojich kandidátov na tento post. Najvyšší vládni predstavitelia z jednotlivých členských krajín v rámci Európskej rady potom vo svojom návrhu na predsedu Komisie budú musieť zobrať do úvahy výsledok eurovolieb. Novosformovaný parlament nasledovne svojou väčšinou zvolí nového predsedu Komisie. Okrem toho značnú úlohu tento rok zohrá aj nálada občanov, ktorí na vlastnej koži pocítili dopad úsporných opatrení a budú tak mať príležitosť prejaviť to, ako hodnotia kroky Európskej Únie. Kríza a jej dôsledkom tzv. “stratená generácia“ mladých ľudí bez práce, však vytvorili aj úrodnú pôdu pre rastúci hnev. Nesprávne chápanie príčin odkiaľ kríza pramení,  otvára priestor pre populistické alebo extrémistické strany, ktorých zámienkou je často len snaha posilniť popularitu a zviditeľniť sa na domácej pôde, keďže by niektoré z nich v rámci svojich programov paradoxne radšej nemali žiadny Európsky Parlament. V neposlednom rade je tiež potrebné aby si voliči uvedomili hranicu medzi niekedy nesprávne pochopeným ‘diktátom z Bruselu’ a konkrétnymi rozhodnutiami vlády ako sa s krízou vysporiadať a zaplátať diery v rozpočte.
Pri príležitosti blížiacich sa volieb sa na pôde Európskeho Parlamentu v Bruseli uskutočnil seminár pre slovenských novinárov, ktorého sa zúčastnil aj Európsky Dialóg. Diskutovalo najmä o tom akú úlohu zohrá vo voľbách kríza a nezamestnanosť a ako sa na voľby pripravujú jednotliví poslanci a ich strany. Rezonovala predovšetkým otázka, ktorou cestou z krízy by sme sa mali vydať, pričom poslanec Maňka pripomenul dôležitosť a pridanú hodnotu investícií a poslankyňa Smolková spolu s poslancom Mikolášikom vyzdvihli výnimku, ktorú si Slovensko vybojovalo a ktorá nám umožní dlhšie čerpať eurofondy z predošlého finančného rámca. Poslanci tiež diskutovali o tom ako environmentálna politika EÚ na jednej strane prináša lepšiu kvalitu životného prostredia no na druhej, brzdí naše hospodárstvo a nárast konkurencieschopnosti. Poslanec Paška upozornil napríklad nato, že najväčšie európskej strany začali strategicky pred voľbami riešiť kontroverzné otázky týkajúce sa napríklad sexuálneho vzdelávania alebo práv LGBT komunít, aby tak odlákali pozornosť voličov od spoločnej zodpovednosti za terajší hospodársky úpadok. Poslankyňa Flašíková Beňová spolu s poslankyňami Záborskou, Neveďalovou a poslancom Kukanom debatovali aj o tom či je treba priniesť viac demokracie do voľby konkrétnych komisárov a spomenuli aj spoluprácu s národnými orgánmi, pričom sa zhodli na jej postupnom zlepšovaní . Viacerí poslanci prezradili, že sa ich kampaň okrem osobných návštev miest bude odohrávať najmä na internete. Poslanec Paška sa spolieha na mladých ľudí, ktorí na internete dominujú, že pomôžu vysvetliť rozličné rozhodnutia ale aj prešľapy EÚ svojim známym a rodinám. Európsky Dialóg zaujímalo, čo by poslanci odkázali mladým ľuďom, prečo by mali ísť voliť do Európskeho parlamentu:   

Monika Smolková  (Smer-SD)

„Ja si myslím, že podstatná časť voličov v najbližších voľbách budú práve mladí ľudia, pretože mladí ľudia sa živo zaujímajú o súčasné dianie, keďže sú možno viac ako iné vekové kategórie na internete a na sociálnych sieťach, kde sa veľa komunikuje a kde už neexistujú ani jazykové bariéry. Takže majú viac informácií a z toho jednoznačne vyplýva, že mladí ľudia vedia oceniť čo všetko pre nich Európska Únia robí. Spomeniem jeden taký významný počin EÚ, a tým sú najmä rôzne vzdelávacie aktivity. Študenti, ktorí majú záujem môžu vycestovať na semester či už napríklad do Portugalska alebo Nemecka, a to vďaka tomu, že sme v EÚ schválili program Erasmus+, ktorý im umožňuje študovať aj mimo našej krajiny. Tiež je pripravený ďalší balíček opatrení, ktoré sa dotknú mladých ľudí, ktorí najviac migrujú po Európe, a tým je absolútne zrušenie roamingových poplatkov. Ďalšie podnety a impulzy, ktoré by ich mali primeť aby prišli voliť, sú napríklad uznávanie vysokoškolských kvalifikácií a zjednocovanie podmienok zamestnávania cudzích štátnych príslušníkov v iných krajinách.”

Miroslav Mikolášik (KDH)

„Chcel by som mladých ľudí veľmi srdečne pozvať aby prišli voliť, pretože mladí ľudia majú radi pravdu; nezanášajú pretvárku alebo hranie sa na niečo. To je veľmi sympatické, preto s nimi pravidelne komunikujem na facebooku kde im aj osobne odpovedám. Na webových stránkach kandidátov si mladí ľudia môžu pozrieť, čo hovoria či už o hospodárstve, budúcnosti, čistej vode, zdravotníckych systémoch alebo o slobodnom pohybe tovarov, služieb a ľudí. Napríklad pre mňa je veľmi dôležité hovoriť pravdu aj o základnej inštitúcií, na ktorej je založená každá spoločnosť, a tou je inštitúcia rodiny. Mali by si pozrieť, čo hovorí poslanec alebo kandidát na poslanca o rodine, či hovorí o mužovi a o žene alebo či vymýšľa nejaké iné koncepty. Človek sa potom môže sám rozhodnúť komu dá dôveru, a na koho sa môže spoľahnúť, keď sa bude hlasovať napríklad o eutanázii. ”

Monika Flašíková Beňová (Smer-SD)

„Mladí ľudia by mali prísť voliť, pretože je dôležité aby poslanci cítili záväzok, a ten záväzok budú cítiť oveľa viac, keď príde voliť viac ľudí a keď ich legitimita bude potvrdená väčším počtom voličov ako tým nižším. Ak dnes prieskumy Eurostatu potvrdzujú, že občania na Slovenskej republiky podporujú naše členstvo v Európskej Únií. Práve eurovoľby sú prostriedkom ako to môžu aj reálne ukázať. Môžu si vybrať poslancov, o ktorých sú presvedčení, že ich budú dobre reprezentovať.  Keď si dnes mladí ľudia pozrú mapu sveta, tak určite zistia, že celá Európska Únia je či už počtom obyvateľov alebo rozlohou nie až tak veľká ako niektoré iné veľmoci, ktoré sa dnes dostávajú do popredia. Ak si chceme udržať konkurencie schopnosť vo všetkých aspektoch, bude sa tak dať urobiť práve prehlbujúcou sa spoluprácou v rámci Európskej Únie a nie odstredivými silami a posilňovaním nacionalistickej agendy v štátoch.”

Eduard Kukan (SDKÚ-DS)

„Mladí ľudia by predovšetkým mali prísť voliť pretože to je ich parlament. To, čo bude Európsky Parlament navrhovať, aké zákony a uznesenia bude schvaľovať bude priamo ovplyvňovať kvalitu ich života a ich budúcnosti. Ak chcú, aby sa prijímali rozhodnutia ktoré budú múdre, pragmatické a také, ktoré budú odzrkadľovať ich potreby, tak by mali prísť voliť. ”

Katarína Neveďalová (Smer-SD)

„Ak neprídu mladí ľudia voliť, tak to za nich rozhodne niekto iný. To ako bude Európska Únia vyzerať, záleží na každom jednom z nás, ako sa pôjdeme rozhodnúť. Ak sa rozhodnúť nepôjdeme tak potom nemáme ani právo kritizovať. ”

Anna Záborská (KDH)

„Na úrovni EÚ sa prijímajú mnohé rozhodnutia, ktoré sa mladých ľudí priamo týkajú. Na jednej strane sú to špecifické témy, od podpory vzdelávania a kultúry, pracovnej mobility a získavania skúseností, až po podporu vzniku nových pracovných príležitostí pre absolventov všetkých typov škôl. Zároveň sa v najbližších rokoch bude rozhodovať o ďalšej budúcnosti EÚ, o tom, či bude pokračovať integrácia, alebo preváži snaha posilniť kompetencie členských štátov. Európsky parlament hrá v tomto rozhodovaní významnú úlohu. Tí, čo voliť nepôjdu, riskujú, že sa bude rozhodovať o nich bez nich. ”

Autor: Martina Topercerová

Comments

comments