Konferencia o európskom občianstve a 50-tom výročí Elyzejských zmlúv

Počas piatku a soboty 14-15. júna sa uskutočnila konferencia venovaná európskemu občianstvu a výročiu podpísania Elyzejských zmlúv. Toto podujatie bolo organizované  Zastúpením Európskej komisie na Slovensku, Informačnou kanceláriou Európskeho parlamentu a Paneurópskou úniou Slovenska. Konferencia sa konala v historickej budove Galérie mesta Bratislavy na Panskej ulici.

Konferencia oficálne začala slávnostnou večerou, na ktorej sa zúčastnili europoslanci Anna Záborská a Eduard Kukan. Rovnako aj zastupujúci veľvyslanecký radca Nemecka  pán Reinhard Wiemer a prvý tajomník Francúzskeho veľvyslanectva, Sébastien Potaufeu. Prítomnymi boli aj organizátori  spomínaní vyššie.

Sobotnú konferenciu otvoril rad hostí na čele s pani europoslankyňou Annou Záborskou, ktorá je súčasne aj predsedníčka Paneurópskej únie Slovenska. Ďalším rečníkom bol pán Dušan Chrenek, vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, ktorý sa pri svojej reči zameral na dvadsaťročné výročie európske občianstva od vstupu do platnosti Maastrichtskej zmluvy, ktorá ho ustanovila. Pozitívnou správou bolo, že až 70% opýtaných Slovákov vie, že európske občianstvo existuje a až 50% z nich je presvedčených, že vie aké práva z neho vyplývajú. K otvoreniu konferencie sa pridali aj zástupcovia z Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku, riaditeľ Róbert Hajšel a manažér informačných aktivít Dionýz Hochel., ktorý moderoval otvorenie a aj prvý panel konferencie. Róbert Hajšel tiež uviedol, že z práv európskych občanov by nemali mať úžitok len občania, ale aj ekonomika krajín. Rovnako by si želal, aby Slováci vo väčšom počte pristúpili k úrnám počas budúcich volieb do Európskeho parlamentu, nakoľko sme posledných dvakrát obsadili poslednú priečku účasti v týchto voľbách.

“Moje práva sú rôzne, ale končia tam, kde začínajú práva druhého.”

Prvý panel sa venoval konkrétne otázke európskeho občianstva. Moderátor panelu,Dionýz Hochel, zhrnul typy práv občanov EÚ: právo na pohyb a pobyt, právo byť volený a voliť do Európskeho parlamentu, petičné právo, právo osloviť Európskeho ombudsmana, právo európskej občianskej iniciatívy, právo na diplomatickú a konzulárnu ochranu, právo na informácie, zákaz diskriminácie na základe občianstva, právo hlasovať a kandidovať v miestnych voľbách a voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu aj v krajine, ktorej nie ste štátnym príslušníkom.  Členmi prvého panelu boli europoslankyňe Katarína Neveďalová a Anna Záborká, ako aj Miroslav Kocúr, riaditeľ občianskeho združenia Via iuris.

zľava: Anna Záborská, členka EP; Katarína Neveďalová, členka EP, Žofia Jakubová, podpredsedníčka eD, Dionýz Hochel, Informačná kancelária EP

Katarína Neveďalová, ako členka Výboru pre kultúru,vzdelávanie a mládež sa zamerala na otázku participácie a vôle občanov zaujímať sa o dianie v EÚ. Osobne podotkla, že prístup k EÚ, ktorá je pre nás stále takpovediac vziadelá, že je to len “ten Brusel”, nie je správny, nakoľko každá krajina a každý občan je súčasťou EÚ. Nadviazala na Róberta Hajšela s tvrdením, že hoci sme na konci zoznamu účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu, ako jedinej krajine sa toto číslo zvyšuje zo 16,5 % na 20%.

Podčiarkla potrebu participácie mladých ľudí do propagačných aktivít EÚ a spomenula projekt Ligy mladých voličov. Je to platforma na získavanie informácií od mladých ľudí o ich názoroch a potrebách. Podľa jej slov až 67% mladých ľudí má pocit, že EÚ nie je pre nich.

Anna Záborská, predsedníčka Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť sa venovala právam európskych občanov z národného uhľa pohľadu. Podľa jej slov, ak by o týchto právach vedelo viac ľudí, o to viac mladých ľudí by odišlo zo Slovenska. Jedinou prekážkou by bola nedostatočná úroveň cudzieho jazyka. Podotkla, že práve cestovaním, vzdelávaním v EÚ sa človek stáva kritickejším na dianie v jeho vlastnej krajine a štát by sa mal snažiť, aby poskytol dostatočné podmienky pre mladých ľudí, aby zotrvali, prípadne sa vrátili žiť na Slovensko.

Miroslav Kocúr, riaditeľ občianskeho združenia Via Iuris sa venoval problematike práva občanov zo slovenského právneho uhľa pohľadu. Práva európskych občanov by mali byť rešpektované aj na národnej úrovni. Toto združenie sa venuje ochrane práv a právnych záujmov občanov poskytovaním poradných a advokátskych služieb. Bolo to v prípadoch prípravy výstavy skládky  pri Pezinku, otázky tažby zlata v Podpoľane, pri projektových zmenách v Mochovciach a pod. Podľa jeho slov až 69% Slovákov neverí s slovenskú justíciu. Preto pomáhajú občanom, tiež udeľovaním ocenenia Biela Vrana spolu s aliancou Fair Play na Slovensku. V závere podotkol, že treba vnímať Brusel a EÚ nie len ako veľkého brata, ale aj ako skúsenejšieho a staršieho brata, od ktorého sa aj na národnej úrovni môžeme učiť.

Druhý panel sa venoval 50temu výročiu podpisu Elyzejských zmlúv medzi Francúzskom a Nemeckom. Panel moderoval Pavol Magyar zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Členmi panelu boli prvý radkyňa Francúzskeho veľvyslanectva, Hélène Roos,  veľvyslanecký radca Nemecka  pán Reinhard Wiemer a Vladimír Bilčík, vedúci výskumný pracovník Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Pán radca Wiemer sa zameral najmä na symbolický význam Elyzejských zmlúv pre nemecké obyvateľstvom podpísaných v roku 1963. Tieto zmluvy po druhej svetovej vojne a po 150 rokoch vojen s Francúzskom prvýkrát vnímali Nemecko ako partnera.

zľava: Miroslav Kocúr, riaditeľ Via Iuris, Anna Záborská, členka EP; Dionýz Hochel, Informačná kancelária EP; Katarína Neveďalová, členka EP,

Pani prvá tajomníčka Roos podotkla, že De Gaulle pri podpise tejto medzivládnej zmluvy bol inšpirovaný a ovplyvnený Jeanom Monnetom a Robertom Schumanom. Rovnako uviedla, že šlo skôr o spoluprácu pragmatickú než citovú. Hlavné oblasti,v ktorých tieto dve krajiny spolupracujú sú mládež, vďaka jazykovým a vzdelávacím pobytom a oblasť ekonomiky.

Politológ Vladimír Bilčík začal svoj príspevok s historickým pozadním zmluvy. Po neúspechu Európskeho obranného spoločenstva z roku 1954 a Európskeho politického spoločenstva táto zmluva predstavovala naštartovanie európskej integrácie. Išlo o medzivládnu dohodu, ktorej charakter veľmi vítal  De Gaulle

Od podpísania zmluvy v roku 1963 sa každých 10 rokov vytvoril nový európsky projekt napredovania európskej integrácie aj vďaka tomuto francúzko-nemeckému spojeniu. Bol to projekt európskeho menového systému, ktorý žiaľ skočil, príprava voľného trhu, Maastrichtská zmluva, príprava Ústanvnej zmluvy pre Európu, keď sa proces zastavil na dobu až do prijatia Lisabonskej zmluvy. Podľa jeho názoru sa dnes Európa zastavila. Jej prioritou dnes nie je napredovať, ale zlepšovať už zabehnuté systémy a kvalitu.

Záver konferencie uzavrel Juraj Alner, dlhodobý tajomník Paneurópskej únie Slovenska. Celkovo zúčastnení hodnotili priebeh aj závery konferencie pozitívne.

Konferencia prinisiela iný pohľad na európske občianstvo,najmä so zameraním sa na pretavenie európskych práv občanov na národnú úroveň a na participáciu, nie len mladých ľudí, v aktivitách EÚ. Záverom by mohol byť aj fakt, že ľudia niekedy sami z nezáujmu alebo z pohodlnosti príjmajú jednoducho produkované správy z médií a nemajú záujem participovať, príp. zisťovať viac informácií sami. EÚ už netrpí demokratickým deficitom, ale skôr krízou informovanosti jej občanov, za ktorú často môžu aj oni sami.

Elyzejské zmluvy sú chrbtovou kosťou priateľskej francúzsko-nemeckej spolupráce, ktorá nie je vždy ľahká a je plná protichodných názorov, najmä v oblasti ekonomických opatrení, ale je hlavným motorom európskej integrácie. Ako mnohí zo zúčastnených potvrdili, ak by s napredovaním EÚ nesúhlasili práve tieto dve krajiny, kreaovanie EÚ by bolo značne sťažené, až nemožné.

Žofia Jakubová 

Foto: Credit ©  Informačná kancelária Európskeho Parlamentu na Slovensku
Foto: Credit © Paneurópska únia Slovenska

Comments

comments