Ukrajinská kríza- precedens pre Pobaltie?

Zdroj: www.euobserver.com

Môže predstavovať Ukrajinská kríza hrozbu pre Pobaltské štáty? Na prvý pohľad sa zdajú byť akékoľvek dôvody nepodstatné. Čo však majú spoločné Krym, Lotyšsko a Estónsko? Okrem prístupu k moru je to dôležitejší faktor- početná ruská menšina.

Situácia ruskej menšiny v Lotyšsku a Estónsku

Počet Rusov v Lotyšsku začal prudko rásť najmä v období sovietskej okupácie počas studenej vojny. V roku 1935, teda ešte pred okupáciou, žilo v Lotyšsku približne 10 % Rusov. V období rozpadu sovietskeho impéria v roku 1989 tento počet stúpol až na 34 %, čo znamená, že každý tretí človek v Lotyšsku bol na začiatku deväťdesiatych rokov ruskej národnosti! V súčasnosti z celkovo dvoch miliónov Lotyšov predstavuje ruská menšina takmer jednu tretinu obyvateľstva (27,8 %).

Po vyhlásení nezávislosti v roku 1991 dali Lotyši občianstvo len tým Rusom, ktorých rodiny žili na území Lotyšska ešte pred okupáciou a tým pádom sa nepodieľali na kolonizovaní krajiny za sovietskych čias. Aj z toho dôvodu takmer polovica súčasného ruského obyvateľstva nemá občianstvo Lotyšska a sú v kategórii tzv. neobčanov, čo znamená, že môžu síce v krajine žiť, ale nemajú volebné právo ani právo sa zamestnať na úradoch.

V súčasnosti otázka ruskej menšiny stále rezonuje v lotyšskej spoločnosti a rozdeľuje populáciu na väčšinový národ a ruskojazyčnú menšinu. Jedným z posledných udalostí, ktoré ostro polarizovali spoločnosť, bolo referendum na začiatku roka 2012 o uznaní ruštiny ako druhého úradného jazyka v Lotyšsku. S účasťou takmer 70 % oprávnených voličov sa ukázalo, že táto téma vie aj naďalej mobilizovať národ. Drvivou väčšinou 78 % bolo referendum odmietnuté.

Ruská menšina v Estónsku je dokonca o niečo väčšia ako v Lotyšsku. S počtom obyvateľov niečo cez 1,3 % milióna obyvateľov tvoria „ruskojazyční“ obyvatelia vyše 30 % obyvateľstva. Na niektorých miestach Estónska, najmä v severovýchodnej priemyselnej časti (oblasť Kohtla a Narva) sa počet ruskej populácie pohybuje až okolo 95-97 %! Mnoho z nich však nemá štátne občianstvo, kvôli čomu sa príslušníci tejto  „menšiny“ nemôžu zamestnať na úradoch a nemajú taktiež volebné právo.

Aj preto ruské obyvateľstvo často kritizuje vedenie krajiny, že ich týmto diskriminuje, keďže k získaniu občianstva musia etnickí Rusi zložiť (pre nich) ťažkú skúšku z estónskeho jazyka, čo najmä pre obyvateľov žijúcich na severovýchode krajiny predstavuje najväčší problém.  Z toho dôvodu až polovica Rusov  (okolo 200 000) nemá estónske občianstvo.

Zdroj: www.euobserver.com

Môže situácia na Ukrajine destabilizovať pobaltské štáty?

Predstavuje súčasná situácia na Ukrajine nebezpečenstvo a destabilizujúci účinok pre Pobaltie? Momentálne nie sú žiadne znaky bezprostrednej etnickej krízy či už v Lotyšsku, alebo Estónsku. Rovnako ani Rusko momentálne nevyvíja aktivity, ktoré by podnecovali ruské minority na Pobaltí, teda v oblasti plne integrovanej do štruktúr NATO a EÚ, k autonomistickým tendenciám. Avšak, pretrvávajúca etnická polarizácia spoločnosti v Estónsku a Lotyšsku môže znamenať, že ruské nacionalistické sily v oboch štátoch sa budú pravdepodobne snažiť využiť súčasnú medzinárodnopolitickú situáciu a realizovať ich autonomistické politické snahy. Príklad Krymu v plnej kráse ukazuje, že súčasná situácia, ktorá ešte pred mesiacom bola úplne nereálna, dokazuje nevyspytateľnosť v ruskej zahraničnopolitickej stratégii. Aktuálny „vtip“ kolujúci internetom: “S kým susedí Rusko? S kým chce.”, to plne demonštruje.

Autor: Filip Sekan

Comments

comments